Jednotlivé školy mohli prostredníctvom svojich projektov kreatívnym spôsobom vyzdvihnúť význam učenia sa jazykov a podporiť u žiakov rozvoj jazykovej i kultúrnej rozmanitosti a interkultúrneho porozumenia.
Z celkového počtu 282 denných študentov na našej škole je 134 rómskych žiakov. Zloženie všetkých tried je teda rôznorodé a tým nevyhnutne dochádza k stretu oboch kultúr a z nich vyplývajúceho správania sa. Okrem anglického, nemeckého a ruského jazyka, je teda na hodinách a počas prestávok na chodbách počuť aj rómštinu. Snažili sme sa preto v rámci tohto projektu nájsť pomyselné „kultúrne spojivko“, ktoré by obe kultúry zblížilo a pomohlo uvedomiť si, že všetci čerpáme z jedného kultúrneho dedičstva. Siahli sme preto po slovenskej klasike a vybrali sme dielo Andreja Sládkoviča: Marína. Ako podklad nám slúžila „Čítanka pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl“ (Zdroj: Hnátová, N. a kol. 1994. Čítanka pre 1. ročník gymnázií a stredných škôl. Bratislava: LITERA, 1994. 391 s. ISBN 80-85452-35-9), kde sa nachádza úryvok vyššie spomenutej, najdlhšej ľúbostnej básne na svete. Našou snahou bolo nielen verše doslovne preložiť, ale dbať aj na umeleckú stránku prekladu – zachovanie rýmov a frázovania v rómštine. Ide vyslovene o študentskú prácu, nevieme, či sa už niekto pokúsil preložiť Marínu do rómskeho jazyka.
Spomínaný preklad plánujú využiť aj učitelia slovenského jazyka a literatúry na svojich hodinách, aby lepšie sprístupnili dané literárne dielo aj rómskym študentom v ich rodnom jazyku a tak pomohli lepšie porozumieť tomuto dielu. Snažili sme sa, aby tento preklad mohol prispieť k posilneniu rómskeho povedomia a interkultúrnemu porozumeniu v podmienkach strednej školy. Vybrali sme pre Vás ukážku dvoch najznámejších strof.
1
Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený,
a v tomto duše mojej ohlase
svet môj je celý zavrený;
z výsosti Tatier ona mi svieti,
ona mi z ohňov nebeských letí,
ona mi svety pohýna;
ona mi kýva zo sto životov:
No centrom, živlom, nebom, jednotou
krás mojich moja Marína!
Mire gula lava, lava palo šukariben gilavav radišahoga,
andre miri duša, miri cali luma hini pari.
Andalo bare Tatry joj mange švicinel, joj mange andale jak lecinel,
joj man pre kady luma likerel,
joj mange mavinel andalo deš dživipena.
No, miro dživipen , nebos, miri luma, sal ča tu jek, miri šukar Marino.
41
Možno mi tvojich úst sa odrieknuť,
možno mi ruku nedostať
možno mi v diaľky žiaľne utieknuť,
možno mi nemilým ostať,
možno mi ústam smädom umierať,
možno mi žialiť v samote,
možno mi život v púšťach zavierať,
možno mi nežiť v živote,
možno mi seba samého zhubiť:-
nemožno mi ťa neľúbiť!
Šhaj me tire vušta čumidav,
šhaj me tire vasta nachudav,
šhaj me dureder denašav,
šhaj me radišagoha ačuvav,
šhaj me vuštendar merav,
šhaj me mange rovav,
šhaj me mange o dživipen andro mali zakerav,
šhaj me mange nadžadiľom,
šhaj me man korkoro murdadžom,
no našti tu tme tut nakamav!
Radka Peštová, František Bilý
študenti III. KTA Spojenej školy v Sabinove
