Mesiac marec je už neodmysliteľne spojený s knihami, ale málokto vie, prečo je to tak. Marec bol za mesiac kníh prvýkrát vyhlásený v roku 1955 na počesť významnej osobnosti slovenskej knižnej kultúry – Mateja Hrebendu, ktorý sa narodil a zomrel práve v mesiaci marec (10. 3. 1796 – 16. 3. 1880).
Matej Hrebenda sa narodil s vážnym zrakovým postihnutím a v mladom veku úplne prišiel o zrak. Ako nevidiaci však celý svoj život zasvätil niečomu, čo je postavené na zraku – knihám. Miloval čítanie kníh, keďže ich však sám nemohol čítať, nechal si ich predčítavať od iných ľudí. Bol obdarený výbornou pamäťou, pamätal si celé pasáže, básne či náboženské texty po prvom počutí.
Bol presvedčený, že knihy by mali byť dostupné pre všetkých bez rozdielu. A preto aj napriek svojmu hendikepu putoval po celom Slovensku a okolitých krajinách, zbieral staré knihy a zachraňoval ich pred zničením. Knihy zbieral, skupoval, predával, požičiaval alebo daroval tým, ktorí si ich nemohli dovoliť. Zriadil dokonca vlastnú knižnicu. Knihy, vzdelanie a osvetu tak rozširoval medzi všetky vrstvy obyvateľstva.
Marec bol na našej škole venovaný Matejovi Hrebendovi. Žiaci sa na hodinách slovenského jazyka a literatúry oboznámili so životom a poslaním Hrebendu. V rámci pripraveného programu sa žiaci mohli vžiť do roly nevidiaceho človeka s ťažkým nákladom kníh na chrbte a zdolávali prekážkovú dráhu. Skúsili odhadnúť, koľko kníh sami nesú v batohu. Pri ďalšej aktivite si vyskúšali svoju pamäť čítaním krátkych úryvkov z Dobšinského ľudových rozprávok a ich čo najpresnejším prerozprávaním. Mnohí so sklamaním zistili, že ich pamäť sa asi Hrebendovej nevyrovná. Z minulosti a rozprávok sa potom hravou formou preniesli do súčasného literárneho sveta bestsellerov.
Veríme, že Matej Hrebenda a jeho životný príbeh bude pre našich žiakov nielen symbolom lásky k literatúre a čítaniu, ale najmä symbolom odhodlania, vytrvalosti a viery, že kniha môže byť svetlom v tme.