Ako to začalo?
V roku 2005 sa vo venezuelskom hlavnom meste Caracas niekoľko miestnych žien prechádzalo okolo prícestnej kaplnky, kde uvideli skupinku detí modliť sa ruženec pred obrazom Panny Márie. V tej chvíli pocítili mocnú prítomnosť nebeskej Matky. Jedna z nich si spomenula na slová svätého Pátra Pia: „Keď sa milión detí bude modliť ruženec, svet sa zmení.“ A o to ide aj v tejto iniciatíve: o vieru v silu detskej a úprimnej modlitby. Ježiš nás predsa učí: „Ak nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva“ (Mt 18, 3).
Prečo práve ruženec?
Svätý Ján Pavol II. napísal o ruženci v apoštolskom liste Rosarium Virginis Mariae: „Ruženec je zo svojej podstaty modlitbou zameranou na pokoj, lebo je vlastne rozjímaním o Kristovi, Kniežati pokoja, ktorý je i náš pokoj. Ruženec je modlitbou pokoja aj prostredníctvom plodov lásky, ktoré prináša. Zo svojej podstaty – ako vytrvalá spoločná prosba, ktorá je v súlade s Kristovou výzvou, že sa treba stále modliť a neochabovať – nám dáva nádej, že aj dnes môžeme vyhrať taký ťažký boj, akým je boj za pokoj.“
Prečo 18. októbra?
Október je v Cirkvi už tradične mesiacom modlitby posvätného ruženca. 18. októbra slávime sviatok svätého Lukáša Evanjelistu, ktorý nám ako jediný z evanjelistov sprostredkoval udalosti z Ježišovho detstva a podľa tradície mal blízky vzťah k Panne Márii.
Veríme, že táto modlitba posilní jednotu v Cirkvi a medzi národmi. Ako kresťania sme povolaní tvoriť jednu rodinu v Kristovi, zjednotenú naprieč celým svetom. Modlitba buduje vzťah lásky k Bohu a k blížnemu. Mária nám prostredníctvom ruženca pomáha, aby sme mali otvorené srdcia pre konkrétnu pomoc núdznym, trpiacim a prenasledovaným, v ktorých vidíme samotného trpiaceho Ježiša.
